Naši štvrtáci sa s prvým stupňom rozlúčili netradične - Indiánskym dňom, ktorý pre svojich spolužiakov sami s pomocou pani tr. uč. Ľudmily Kuzmiakovej pripravovali celý týždeň. Za všetko ho vorí úvodný príhovor náčelníka:
"Vitajte milí naši kamaráti a pani učiteľky z 1. stupňa našej základnej školy.
Blíži sa koniec školského roka a my – štvrtáci - si až teraz naplno uvedomujeme, že budúci školský rok zasadneme do školských lavíc už ako žiaci 2. stupňa. Pri spomienkach na spoločne strávené chvíle, výlety, súťaže, huncútstva, hry je nám v kútiku srdca akosi smutno, že to všetko zanecháme a budeme sa musieť zaradiť medzi starších žiakov tejto školy.
A tak nás napadla myšlienka naposledy sa spoločne zahrať, zasúťažiť si a spoločne prežiť pekný deň pod názvom V indiánskej osade. Prečo práve v indiánskej osade? Nuž preto, že my všetci na 1. stupni sme ako malí indiáni. Indiáni stále držia spolu, spoločne pracujú, smejú sa, veselia sa ale i smútia a plačú. Nikdy nikto tam nie je sám. Vážia si každého a všetko okolo seba.
Snažili sme sa pre Vás pripraviť rôzne zábavné hry a súťaže a samozrejme Vám chceme aj trochu priblížiť život indiánov. A tak zaprajme si spoločne, aby sa nám tento deň vydaril, aby sme mali na čo spomínať.
Dovoľte mi, aby som sa vám predstavil. Už rok som náčelník indiánskeho kmeňa Azték, čiže vediem štvrtákov – Aztékovov. Volám sa Ostrý Jastrab a toto sú členovia môjho kmeňa – Aztékovia (ukáže na svoj kmeň)
Všetkých Vás vítam našim indiánskym pozdravom:
Wotang šu! - čo znamená: Vitajte v indiánskej osade!
Všetci štvrtáci sa uklonia a odpovedajú: Wotang šu!
Na začiatok Vám môj zástupca povie niečo o indiánoch.
Na svete žije mnoho indiánskych kmeňov. Majú svoju vlastnú kultúru aj jazyk. Viete prečo a podľa čoho majú Indiáni práve také meno? Bolo to takto.
Prvým Európanom, ktorý objavil a vstúpil na pôdu Ameriky, bol v roku 1492 španiel Krištof Kolumbus. Myslel si, že priplával do Indie a tak obyvateľstvo tohto svetadielu pomenoval INDIANI. A hoci sa veľmi rýchlo prišlo na tento omyl, meno indiáni im už zostalo navždy. Neskôr ich označovali názvom červená rasa. Vôbec však nejde o červenú pokožku. Názov pochádza zo skutočnosti, že indiánsky muži mali zvyk farbiť si telo najmä červenou farbou z výťažkov korienkov rastlín.
Príchod Európanov – bielych mužov - veľmi zasiahol do života indiánskych kmeňov. Indiáni a Európania mali celkom odlišné životné hodnoty a myšlienky, ktoré si zásadne odporovali a tak vznikali aj nedorozumenia a hádky, ktoré postavili Indiánov a Európanov proti sebe. Biely muž pozeral na Indiánov povýšenecky, považoval ich za divochov a pohanov a častokrát ich zabíjal.
Každý kmeň má svoje pomenovanie a náčelníka.
Obyvatelia indiánskeho kmeňa mali väčšinou po dve mená. Deťom sa meno nedávalo hneď po narodení ale až neskôr. Najprv sa dieťa sledovalo aké má vlastnosti, ako sa prejavuje a aké je. Podľa toho potom dostalo meno, ktoré charakterizovalo vlastnosti dieťaťa. Jedno meno sa vzťahovalo sa na prírodu. Druhé bolo pripodobnené jeho vlastnostiam ( napr. búrlivý vietor)
Skôr ako začneme tento náš rozlúčkový indiánsky deň, každý dostane indiánske meno. My sme napísali rôzne indiánske mená na takéto obláčiky. Po jednom prídete tu, vyberiete si svoj obláčik s menom. Farebný obláčik si necháte a druhý, podľa toho, do ktorého ročníka chodíte, dáte do týchto škatúľ, na ktorých je napísaný ročník."